Unikátna zvonica z Trsteného má nový šindeľ: Pozrite si výsledok

Obnova strešnej krytiny na vzácnej pamiatke bola nevyhnutným krokom k záchrane tohto objektu. Zvonica z Trsteného je vernou kópiou originálu zo začiatku 17. storočia a vyznačuje sa mimoriadne zložitou konštrukciou ihlanovitého tvaru. Tento typ stavieb tvoril po stáročia vizuálnu aj funkčnú dominantu obcí v našom kraji.

Stavba drevených zvoníc v ľudovom prostredí zažila najväčší rozmach po roku 1751. Práve vtedy vydala Mária Terézia protipožiarny patent, ktorý nariadil budovanie signalizačných veží na včasné varovanie pred požiarmi. Okrem bezpečnosti však zvonice riadili celý spoločenský a duchovný život dediny.

Hlas zvonov ako zrkadlo spoločnosti

Zaujímavosťou je, že zvonenie nebolo náhodné. Podľa rytmu a dĺžky dokázali obyvatelia presne určiť, čo sa v obci deje. Zvony oznamovali nielen čas a bohoslužby, ale aj narodenie, svadbu či pohreb. Miestni si k rytmu zvonenia dokonca vymýšľali trefné rýmovačky.

Múzeum slovenskej dediny v tejto súvislosti pripomína dôležitosť zachovania týchto tradícií. „Podľa zaužívanej reči zvonov sa v každej lokalite dalo usúdiť na pohlavie, vek, stav a majetnosť zomrelého. Bohatému zvonili 'Mal kone, mal voly!', kým chudobnému len stručné 'Nič nemal!',“ približujú historický kontext zástupcovia inštitúcie.

Parametre stavby a funkcie:

• Pôvod vzoru: Začiatok 17. storočia (renesančný štýl).
• Tvar a materiál: Zložitá ihlanovitá konštrukcia, výhradne drevený šindeľ.
• Historický míľnik: Masívne rozšírenie po protipožiarnom patente (1751).
• Umiestnenie: Centrá obcí, návršia a strategické body pri komunikáciách.

Význam pre návštevníkov

Dokončenie opravy znamená, že jeden z najfotografovanejších objektov martinského skanzenu je opäť v plnej kráse prístupný verejnosti. Pre návštevníkov múzea ilustruje technickú zručnosť našich predkov pri práci s drevom bez použitia moderných technológií.