Nemocnice v Žilinskom kraji dostali od VšZP menej peňazí ako súkromné siete, župa hovorí o diskriminácii

Štyri krajské nemocnice v Žilinskom samosprávnom kraji, ktoré zabezpečujú zdravotnú starostlivosť pre tisíce obyvateľov na Liptove, Orave, Kysuciach a na Hornom Považí, doplatili na nastavenie platieb od štátu. Podľa najnovších dát za rok 2025 poskytovali tieto zariadenia rovnaký rozsah starostlivosti ako ostatné nemocnice ich kategórie. V medicínskych službách dokonca prekonali celoslovenský priemer. Napriek tomu dostali od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za rovnakú prácu o stovky eur menej ako súkromné siete Penta Hospitals a AGEL.

Keďže štátna poisťovňa kryje až 78 percent výkonov krajských nemocníc, jej nízke platby znehodnotili aj lepšie zmluvné podmienky, ktoré mala župa vyjednané s dôležitými súkromnými poisťovňami Dôvera a Union. Tento nepomer stiahol celkové hospodárenie regionálnych nemocníc pod hladinu rozpočtu.

Miliónové rozdiely za rovnakú liečbu

Rozdiely vo financovaní sa priamo dotýkajú rozpočtov zariadení v Trstenej, Dolnom Kubíne, Čadci a v Liptovskom Mikuláši. Finančné porovnanie ukazuje jasné podhodnotenie krajských zariadení. Pri prepočte na jednu porovnateľnú jednotku produkcie (efektívny casemix) sú rozdiely v platbách nasledovné:

• Nemocnice ŽSK: 3 029 eur
• Nemocnice siete Penta: 3 403 eur (o 374 eur viac ako ŽSK)
• Nemocnice siete AGEL: 3 499 eur (o 470 eur viac ako ŽSK)

Ak by krajské nemocnice dostali od VšZP zaplatené rovnako ako sieť Penta, získali by o 5,1 milióna eur viac. V porovnaní s platbami pre AGEL prišla župa dokonca až o 6,5 milióna eur. Tieto chýbajúce zdroje pocíti bežný občan napríklad pri dlhšom čakaní na modernizáciu prístrojov či rekonštrukciu opotrebovaných oddelení.

Župa hovorí o trestaní verejných nemocníc

Vedenie kraja považuje toto prerozdelenie peňazí za finančne znevýhodnené. Krajské nemocnice totiž na rozdiel od súkromných sietí nemôžu rušiť menej výnosné oddelenia a musia držať nepretržitú pohotovosť pre spádové oblasti v regiónoch, kde je doprava do krajského mesta komplikovaná.

„Naše nemocnice si plnili pridelené programy, zabezpečovali dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dosahovali porovnateľné výsledky ako ostatné nemocnice rovnakej kategórie. Napriek tomu dostávali v priemere menej než súkromné siete. Údaje pritom jasne ukazujú, že rozhodujúci rozdiel vznikol pri štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Takéto nastavenie úhrad považujeme za diskriminačné,“ uviedla Silvia Pekarčíková, riaditeľka odboru zdravotníctva ŽSK.

Kritikou nešetrí ani predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová. Poukazuje na rozpor medzi vyhláseniami politikov a realitou v regiónoch.

„Je prekvapujúce, že práve štátna zdravotná poisťovňa finančne zvýhodňuje súkromné nemocničné siete. Predstavitelia vlády pritom opakovane hovoria, že zdravotníctvo nemá byť biznisom, ale verejnou službou. V tomto prípade sa však slová zjavne rozchádzajú s činmi. Verejné nemocnice zabezpečujú zdravotnú starostlivosť pre obyvateľov regiónov, udržiavajú aj menej výnosné oddelenia a musia plniť povinnosti stanovené štátom. Nemôžu byť za to trestané nižšími platbami,“ zdôraznila Erika Jurinová.

Prepad do historickej straty

Nespravodlivé rozdelenie peňazí prinieslo tvrdé ekonomické dôsledky. Kým v minulých rokoch hospodárili krajské nemocnice s kladným výsledkom, rok 2025 ukončili v kumulovanej strate približne 4,5 milióna eur.

Podľa analýzy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a pracovnej skupiny Centra pre klasifikačný systém DRG pritom v celom systéme zdravotníctva bolo v roku 2025 dosť peňazí na pokrytie nemocničnej starostlivosti. Finančné toky však smerovali prednostne do súkromných rúk namiesto verejnej siete.

Požiadavky Žilinského kraja voči VšZP:

• vysvetlenie objektívnych dôvodov rozdielnych platieb medzi nemocnicami rovnakej kategórie,
• zverejnenie metodiky, podľa ktorej boli úhrady jednotlivým nemocniciam stanovené,
• odstránenie neodôvodnených rozdielov medzi verejnými a súkromnými poskytovateľmi,
• nastavenie transparentného financovania, pri ktorom bude za porovnateľnú produkciu poskytovaná porovnateľná úhrada.